Vážení páni primátori, páni predsedovia! Dámy a páni!
Milý Eduard! Ďakujeme, že si tu s nami. Pri príležitosti dvadsiateho výročia odovzdania mostov nezvyknú usporiadať takúto slávnosť. Sú tu prítomní premiéri dvoch susedných krajín, vrcholní predstavitelia oboch miest, vedúci komunít aj mnohí občania. Pritom neotvárame nový most, len si pripomíname odovzdanie mosta pred dvadsiatimi rokmi. Je zrejmé: tu ide o oveľa viac, nie len o jednoduchom výročí. Most Márie Valérie sa stal symbolom. Mám to šťastie, že som mohol byť prítomní aj pri jeho odovzdávaní. Pri takejto príležitosti – teda v príhovore pri odovzdaní mosta – je možné povedať, že most spája ľudí a krajiny, respektíve piliere vyčnievajúce sa z vody symbolizujú aj skalopevnú dôveru v budúcnosti. Pred dvadsiatimi rokmi aj ja som vyhlásil podobné pravdy. Dnes už je potrebné povedať niečo viac a iným tónom. V súčasnosti už vejú iné vetry a dnes sa na svet pozeráme inak. Vtedy uplynulo desať rokov od toho, že sme zhodili sovietsky obojok. Vtedy sme boli čerstvými členmi NATO, Severoatlantickej aliancie. Vtedy sme stáli na tri roky od brány európskej integrácie. Túžili sme sa dostať do vlasti našej vlasti, do Európy a verili sme, že vstupom do Európskej únie sa vyriešia aj všetky naše problémy. Všetky národy Strednej-Európy boli právom dôveryplný. Mysleli sme si, že namáhavé roky už máme za sebou a to najťažšie sme už zvládli. Na dnes vtedajšia nálada sa rozplynula a museli sme pochopiť, že našu budúcnosť nemôžeme zveriť do rúk vonkajších aktérov, za vlastné úspechy si musíme zabojovať každý jeden deň my sami.
Vážení Ostrihomčania a Štúrovčania!
Most Márie Valérie je mimoriadne konkrétnym technickým objektom spájajúcim sa s našim každodenným životom. Most pomáha miestnym dostať sa do práce, prípadne pri vybavovaní úradných vecí, alebo pri vykonaní rodinných návštev. Tento jedinečný stredoeurópsky spôsob života sa skladá z takýchto drobných, avšak dôležitých momentov, ktoré sú typické pre naše krajiny. Rastúci počet pracovných miest, silnejúca ekonomika, čisté ulice, usporiadané domy, úcta k tradíciám, rodinným hodnotám, cirkevným spoločenstvám a svetským komunitám, láska k domovu. My, Slováci a Maďari sa musíme usilovať o to, aby domáci mohli žiť ako sa im páči, a tak ako ich to baví.
Vážené dámy a páni! Vážený pán predseda vlády! Milý Eduard!
Sotva sa nájdu dva také národy, ktoré by mali taký podobný názor na svet, ako slovenský a maďarský. Existuje jediná vec, ktorá nás skutočne rozdeľuje: náš jazyk. Kým sa nezačneme hovoriť dokonale si rozumieme. Pred dvadsiatimi rokmi aj Brusel stál na našej strane, podporoval nás, aj tento most pomohol znovu vybudovať. Stredoeurópske krajiny v súčasnosti stále častejšie vnímajú ako nerovnocenných partnerov, ale ako druhoradé členské krajiny. Napríklad chcú nám nanútiť tých, s ktorými my nechceme žiť spoločne. Chcú nám prinútiť niečo také, čo by zužovalo naše hospodárske príležitosti. Chcú nám nanútiť aj spôsob života, ktorý protirečí tomu, čo my pokladáme za vzácne a za hodné zachovania. S touto hrozbou je ťažké sa vysporiadať, často stojíme oproti Goliášovi z Bruselu ako akýsi novodobí Dávidovia. O tom by vedeli veľa rozprávať aj naši poľskí a českí priatelia. Dokonca aj samotný most by mohol porozprávať veľa vecí. Cisárske vojská ho podpálili, v roku 1919 sa stal obeťou vojny, v druhej svetovej vojne ho zničili Nemci, aby nám jeho ruiny sovietski okupanti zanechali ako smutnú spomienku. Cudzie veľmoci sa cez Strednú Európu, Slovákov a Maďarov veru viackrát premleli. A cudzinci vždy zničili mosty a my sme ich vždy museli obnoviť. Je ľahké uznať na hranici dvoch krajín, ktoré aj osobitne dostali ťažkú lekciu o agresií okupantov z predchádzajúceho storočia, že my Slováci a Maďari nie sme nepriatelia ale zdieľame spoločný osud. Rozumní susedia nevedú proti sebe vojny a nie sú voči sebe nepriateľskí. Medzi stredoeurópskymi národmi zdieľajúcich spoločný osud je nerozumné akékoľvek nepriateľstvo, zárukou nášho prežitia je priateľstvo a vytvorenie spojenectva. Spolupráca dvoch rovných národov, ktoré rešpektujú kultúru toho druhého národa je vždy plodná. Môžeme byť súčasne hrdými Európanmi a Slovákmi a môžeme byť súčasne hrdými Európanmi a Maďarmi. Je možné produkovať hospodársky rast s dosahom na všetkých, je možné vytvoriť pracovné miesta pre všetkých a pri tom nemusíme zaprieť náš spôsob života, samých seba, našu minulosť a naše hodnoty. Neexistuje úspešné Maďarsko bez úspešného Slovenska – a naopak. My národy a štáty tohto regiónu môžeme byť úspešnými jedine vtedy ak sme úspešní všetci a spolupracujeme. Nemajme ilúzie: úspešná Stredná Európa je dôležitá iba pre nás, pre ostatných nie je dôležitou. Teda kto argumentuje proti spolupráci, ten hovorí sám proti sebe.
Vážené dámy a páni!
Uplynulé dva desaťročia od vybudovania mosta nás naučili na to, že sa oplatí ak Maďarsko a Slovenská republika napredujú ruka v ruke. To ihneď prinášalo prvé výsledky. Vyšehradská štvorka po desaťročí postihnutým európskymi búrkami ktoré sme za sebou zanechali bola schopná nepretržite prosperovať. My sme schopní na to, čo z Bruselu až tak veľmi chýba. My sme vybudovali účinnú a stabilnú spoluprácu a na civilizačné krízy ktoré nás zasiahli sme poskytli spoločné odpovede. Tak to bývalo aj počas finančnej, migračnej ako aj korona krízy. Dvadsať rokov po znovuvybudovaní mosta existuje stredoeurópska spolupráca, ktorá je silnejšia než kedykoľvek. My chceme byť dobrými učeníkmi dejín. Mosty netreba iba znovuvybudovať, ale musíme mať aj na pamäti aj tých, ktorí ich zničili. Ak to neurobíme, znova a znova k tomu dôjde.
Vážené dámy a páni!
Každá doba má svoje symboly. Most Márie Valérie ostal tiež symbolom. Odkazuje nám: My sme budúcnosť Európy, a nenechajme, aby mosty ktoré nás spájajú boli niekedy znova zničené. Náš osud je naďalej spoločný, naše úlohy iba pribudli a naša zodpovednosť zrástla.
Veľa úspechov Slovensko! Veľa úspechov Maďari!